Skip to main content

Články zo SP

Mágia, chémia? Zložený tím bavil

Tím Európy tvorený z ôsmich národov získal aj napriek porážke od Kanady na World Cupe obdiv

Autor Amalie Benjamin @AmalieBenjamin / redaktorka NHL.com

Všetko sa začalo tak nenápadne a pokorne. Desať hráčov do poľa a dvaja brankári sa objavili na prvom tréningu v quebeckom Videotron Centre. Na ľade zostali pred zrakmi niekoľkých pozorovateľov sotva polhodinu. Polovica tímu bola inde. Jedenásť členov Tímu Európy cestovalo z olympijské kvalifikácie a očakávaná brankárska jednotka sa zranila tak, že musela vynechať celý turnaj.

V tej chvíli bolo veľmi ťažké tomuto mužstvu akokoľvek veriť. Veď išlo o zloženinu, ktorá sa mala predstaviť proti tímom, ktoré spolu hrajú roky a majú za sebou národné federácie a zabehnuté systémy. Tu išlo o káder plný skvelých hráčov, o tom netreba pochybovať, ale vyzeralo zložito z nich niečo dostať.

Tím Európy nemal to, čo mali iné tímy vrátane Kanady, USA či Ruska. Nemal žiadnu históriu. A zdá sa, že nemá ani budúcnosť, podľa toho, čo bolo v Toronte často spomínané.

Ale na konci World Cup of Hockey 2016 je navzdory dvom porážkam vo finálovej sérii s Kanadou a strate rozhodujúceho zápasu tri minúty pred koncom nutné povedať, že bolo vytvorené niečo, čo sa zmenilo na skutočný tím.

Vo štvrtok večer v Air Canada Centre potom, čo podľahli tesne 1:2, aj keď mali ešte krátko pred koncom myšlienky na predĺženie série, vyjadril útočník Frans Nielsen pred kamerami a mikrofónmi údiv nad tým, čo sa to vlastne dialo.

"Celý čas sme vedeli, že máme dobrý tím," povedal priamo Nielsen a veľmi vzrušene dodal: "Všetci sa nám smiali. A ja neviem prečo."

Niečo na tom bude…

Ide o niečo, čo si svet nedokázal pripustiť a voči čomu bol taký skeptický. A aj o to, že z Nielsenových slov bolo zrejmé, ako mu na tíme zloženom z ôsmich európskych národov - Slovenska, Slovinska, Nórska, Dánska, Nemecka, Francúzska, Švajčiarska a Rakúska - záleží. Dokázal tým, že našiel spôsob, ako bojovať za tím, ktorý nie je jeho krajiny.

"Nič podobné som nikdy nezažil. Aby dvadsaťtri takých rozdielnych ľudí v takom krátkom čase hralo dokopy taký skvelý hokej. To si budem… Pamätať celý život!" pokračoval krútiac hlavou Nielsen.

Asi mu z hlavy nezmizne ani spomienka na to, že všetko sa skončilo smutne, že si možno jeho tím zaslúžil o trochu viac. Proti Kanade hral Tím Európy lepšie než ktokoľvek iný na turnaji a aj tak to nestačilo.

Tím Európy v druhom finále viedol po prvej tretine, viedol po druhej a dokonca väčšinu času aj v tej záverečnej. To vďaka strele Zdena Cháru z ľavého kruhu v 7. minúte úvodnej časti.

Do konca zápasu zostávalo 3:35minúty, keď kapitán Anze Kopitar vyfasoval dve minúty za držanie. Do konca zápasu zostávalo 2:53minúty, keď Patrice Bergeron skvelo tečoval strelu Brenta Burnsa a vyrovnal. Do konca zápasu zostávalo 43 sekúnd, keď Brad Marchand v oslabení strelil víťazný gól.

Tím Európy nemohol oslavovať. Bolo to sklamanie, ktoré bolelo. Toľko emócií…

"Srdcervúce," stručne zhodnotil porážku obranca Mark Streit. "Je to veľmi, veľmi ťažká porážka. A nie je ani jednoduché nájsť tie správne slová. Skrátka to trhá srdce!"

Ani o chvíľku neskôr nebol zhovorčivejší: "Toto ešte bude chvíľu bolieť."

Ale tento turnaj nielen preňho nemôže byť len sklamaním. Tím Európy si zaslúži obdiv už len za to, ako sa zástupcovia jednotlivých krajín dali dohromady a kam to dotiahli.

Útočník Marián Gáborík, ktorý sa zranil v semifinále proti Švédsku a tímu Los Angeles Kings bude chýbať aspoň osem týždňov, strávil druhý finálový duel tým, že na Twitteri všetko komentoval a prežíval. Fandil a mrzelo ho, že pri tom nemôže byť a pomôcť. Tak veľmi veril, že bude tretí zápas.

Všetci tomu verili.

"Hrali srdcom," povedal o svojich zverencoch kouč Ralph Krueger. "Keď vidíte to úsilie a hru, akú predvádzajú, ako dokázali vyťažiť maximum zo svojho potenciálu, je hrozne bolestné pozerať sa na konečný výsledok."

"Som pyšný na to, ako sa môj tím dnes predviedol, akou výzvou pre Kanadu bol. Moje mužstvo prekvapilo všetkých a postavilo na hlavu všetky odhady a tipy. Každý, kto nás sledoval, to musel vidieť. Dostali sme sa do finále, čo nikto nečakal," hodnotil vystúpenie Tímu Európy jeho tréner.

Naozaj nikto. Tím USA vyhorel, Rusko bolo vyradené pred bránami finále, to isté Švédi. Tí všetci mali byť podľa predpokladov ďalej. Ale boli doma, kým Európania hrali finále.

"Myslím že tým, že sme sa dostali do finále, sa nám podarilo niečo veľké" povedal Kopitar a dodal: "Mysleli sme si, že to môžeme dokázať. Zomkli sme sa a každý zo seba vydal maximum. Určite sme na turnaji zanechali zaujímavú stopu.

A napriek tomu že Tím Európy nemá budúcnosť, tak históriu už určite. Je tu dedičstvo 23 hráčov, ktorí bojovali za seba, trénerov a zvyšok realizačného tímu. Boli tak blízko tomu, aby porazili Kanadu, čo sa nepodarilo na podobnom type turnaja nikomu od roku 2010.

Tím Európy má svoj príbeh. Z toho, čo bolo na začiatku len zbierkou hráčov, sa postupne stalo viac, oveľa viac. "Jasné, na začiatku tam boli nejaké skupinky - Slováci, Dáni, Nemci a Švajčiari sedeli pri jednom stole, ale nakoniec už bolo všetko pomixované a stali sa z nás kamaráti. Je parádne vidieť, ako sme sa dali dohromady ako tím," usmieval sa Nielsen.

A dodal to, čo by povedali aj všetci ostatní: "Nikdy na tieto zážitky nezabudnem."

Čítajte viac